Spolupráca s mentorom má rôzne formy. Jednou z nich je aj možnosť učenia spolu- v tandeme. Prečítajte si o tomto tandemovom učiteľskom zoskoku našej mentorky Slávky a jej zverenkýň.
Tak ako mnohí učitelia sa boja vstúpiť na cestu mentoringu, som aj ja išla do mentorovania s obavou, či budem dosť dobrá a či to dokážem. Po roku práce v RCPU som nielen na základe vlastných skúseností v práci mentora, ale aj mojich kolegov mentorov zistila, že do mentoringu vstupujú samí skvelí učitelia, ktorí chcú pracovať na svojom sebarozvoji, chcú sa posúvať ďalej a byť lepšími učiteľmi. Namiesto toho, aby svojou energiou mrhali na boj so svojím okolím a systémom, na kritiku toho, ako v školstve nič nefunguje a na negatívnych ľudí okolo seba, nasmerujú ju radšej na veci, ktoré sa momentálne dajú zmeniť, na úlohy, ktoré je v súvislosti s tým treba urobiť a začnú od seba.
A tak som sa s mojimi „mentorčiatkami“, ako ich v RCPU familiárne oslovujeme, pustila do toho aj ja. Navzájom sme sa obohacovali, inšpirovali a hľadali cesty – ja v mentoringu a oni v procese vyučovania. Po takmer roku práce som sa dozvedela, že jednou z možností je urobiť hodinu s mentorčiatkom v tandeme. Nové výzvy ma vždy naštartujú a keď som našla „spojenca“ v Mirke Bistiakovej zo ZŠ v Liptovskom Jáne, išli sme spoločne do toho.
Láska k tomu, čo robíme, je zrejme dobrý základ úspechu.
Mirka si vybrala hodinu literatúry v 6. ročníku, téma – Dobrodružná a detektívna literatúra. Som síce prvostupniarka a so slovenčinou na 2. stupni som nemala žiadnu praktickú skúsenosť, ale literatúru mám rada a láska k tomu, čo robíme, je zrejme dobrý základ úspechu. Dohodli sme sa na dvojhodinovom bloku a učeniu v skupinách vonku na školskom dvore zároveň. Okrem pocitu radosti z vydareného a zmysluplného diela, ktoré ocenili nielen pani učiteľka Mirka s asistentkou Jankou Pivkovou, ale najmä žiaci, som získala novú skúsenosť v práci učiteľa a mentora zároveň.
Najautentickejší pohľad vám asi dajú práve ony dve, preto som sa ich na náš spoločný zážitok opýtala.
„Hodina SJL v tandeme, ktorú sme spolu absolvovali, bola fantastická voľba. Spolu s Tebou a pedagogickou asistentkou to bola hodina, ktorá nás všetkých obohatila o nové poznatky zážitkovou formou. Samozrejme príprava na takúto vyučovaciu hodinu si vyžaduje stretnutie so zúčastnenými v predstihu, aby sme sa dohodli na určitom koncepte a zadelili si úlohy. Potom už hodiny prebiehali k spokojnosti nás (pedagógov) ale aj žiakov, ktorí si odniesli dobré pocity a samozrejme hravou, zábavnou formou sa istotne aj niečo naučili. Odozvy viedli k nadmernej spokojnosti, čo bolo vidieť aj na žiakoch počas hodín.
Pomoc mentora je určite vynikajúca, pretože vás je schopný previesť „samým sebou“ a vy v skutočnosti zistíte, čo všetko sa vo vás skrýva.
Musím ešte podotknúť, že hodinu SJL sme si samozrejme zdvojnásobili, pretože určite by sme takouto formou učenia nestihli všetky nachystané aktivity v jednej vyučovacej hodine. Myslím si, že by bolo vcelku aj prínosom zmeniť truktúru rozvrhov, kde v týždni majú učitelia SJL dotáciu 5 hodín a delia si ju na každý deň, zmeniť na dvojhodinovky do dňa. V takejto časovej dotácii je možnosť omnoho viac vysvetliť a vzápätí aj precvičiť a upevniť nové poznatky. Pomoc mentora je určite vynikajúca, pretože vás je schopný previesť „samým sebou“ a vy v skutočnosti zistíte, čo všetko sa vo vás skrýva a objavíte v sebe, že dokážete omnoho viac spolupracovať so žiakmi, kolegami a pochopiť ich potreby a pocity. Mentoring a tandem sú veci, ktoré sa oplatí zažiť,“ povedala o svojom zážitku Mirka Bistiaková.
„Využili sme slnečné letné počasie a žiakom sme navrhli, že hodinu strávime v areáli školského dvora. Témou hodiny bolo čítanie s porozumením, žiaci plnili rozmanité úlohy, v rámci práce s textom, zamerané okrem preverenia kvality pracovnej pamäte, schopnosti aktívne počúvať, spolupráce v tíme, aj na ohľaduplnosť a vzájomný rešpekt. S takýmto spôsobom vedenia vyučovacej hodiny som sa za svoju vtedy takmer 4-ročnú prax ako PA stretla po prvýkrát. Táto skúsenosť bola pre mňa obzvlášť prínosná a obohacujúca, pretože sa počas vyučovania nie vždy cítim naplno zainteresovaná a „vtiahnutá“ do deja na hodine. Tentokrát sme mali v „učiteľskom“ tíme presne rozdelené úlohy, čo vyžadovalo moju úplnú pozornosť a angažovanosť. I deti očividne ožili a skupinová aktivita a ich prirodzená súťaživosť nenechala ľahostajným ani inokedy „pohodlnejších“ členov žiackeho tímu. Všetci žiaci boli aktivizovaní, čas bol využitý na maximum, pracovná atmosféra naberala na obrátkach.
Mentora vnímam ako užitočné oči „zvonku“, ktoré dokážu zavnímať a usmerniť prácu učiteľa v triede a efektívne ho sprevádzať na jeho ceste osobného aj profesionálneho rozvoja, učiť ho poskytovať žiakom pridanú hodnotu.
O úspechu tejto mentoringovej hodiny aj celého polroka vyučovania SLJ svedčila i pozitívna spätná väzba od žiakov i rodičov, ktorí nám tlmočili svoje želanie pokračovať v takomto vedení vyučovania slovenčiny i ďalší školský rok. Mentora vnímam ako užitočné oči „zvonku“, ktoré dokážu zavnímať a usmerniť prácu učiteľa v triede a efektívne ho sprevádzať na jeho ceste osobného aj profesionálneho rozvoja, učiť ho poskytovať žiakom pridanú hodnotu. Pre mňa ako PA je pôsobenie mentora impulzom k zmene, že i po viacročnej práci na mojej pozícii dokážem svoju prácu robiť stále lepšie pre prospech našich „začlenencov“ i kolegov učiteľov. Vstup a prínos pani mentorky počas celého obdobia, kedy bola súčasťou diania na hodinách slovenčiny, hodnotím osobne ako veľmi kladne, pre mňa inšpirujúco, na prospech žiakov, ktorým sme mohli pod jej vedením ukázať, že získavať vedomosti a zručnosti sa dá aj inak, inovatívne a zážitkovo. Verím, že vďaka emóciám, ktoré boli prirodzenou súčasťou týchto mentoringových stretnutí, si žiaci uchovajú “encyklopedické“ vedomosti dlho do ďalšieho života. Na záver vyslovujem prianie, aby mohla naša spolupráca pokračovať aj v budúcnosti,“ uzavrela Janka Pivková.
Slávka Bencúrová
mentorka RCPU Liptov
