Ako ste sa dostali k mentoringu, kde ste sa o tejto možnosti dozvedeli?
Na školení. Mali sme školenie ohľadom EduPage. Keď sme vyplnili dotazník spokojnosti so školením, bolo tam, či by sme sa chceli zapojiť do mentoringu. V podstate som nevedela do čoho sa chcem zapojiť, ale keďže je to zadarmo a nič po mne nechcú, tak som si povedala: prečo nie. Netušila som, čo to je.
Prečo ste sa rozhodli prihlásiť, čo vás k tejto myšlienke priviedlo?
Mám rada výzvy, nové veci. Ale do tej miery, aby som to zvládla psychicky a fyzicky.
Čo pre vás znamená mentoring?
Pre mňa: môj osobný rozvoj. Skôr osobnostný. V tom zmysle, že pokiaľ počúvam spätnú väzbu a snažím sa dodržať spoločné dohody alebo niečo vyskúšať, tak už len tým som sa veľa vecí naučila. A nielen o sebe, ale aj o deťoch. Ten pohľad je naozaj iný. Dozviem sa, čo som chcela vedieť, ale aj takú spätná väzba, ktorú ja nevidím, alebo tie príležitosti na rozvoj (pekne povedané ☺). Keby sa človek do toho oprel na 100 % (v mojom prípade to bolo tak asi 30, podľa mňa), tak by sa z toho dalo vykúzliť veľa vecí. Je to o čase. Nedá sa to za jeden rok stihnúť. Ale viem si predstaviť týmto spôsobom pracovať do budúcna. Dá sa to naučiť, videla som to na aj tých deťoch, ako sa menia ich reakcie. Keď sme sa o to rozprávali, keď som to vyskúšala, funguje to! Je to skôr strach z našej strany (učiteľov), alebo to robí nedôvera voči deťom. Človek si povie: oni to nevedia. Vedia! Vedia omnoho viac vecí ako my si myslíme.
S akými očakávaniami ste do toho išli? Splnili sa tieto očakávania?
Nemala som očakávania. Ale časom som dostala otázky od kolegov, či mi to pomáha? Áno! Určite to pomáha mne samej, ale aj mojim žiakom. Čo sa týka posúvania ich hraníc, nachádzania viacerých možností pre žiakov.
Ako to prebieha? Čo sa pri mentoringu deje?
Nie je to kontrola ani kritika. Je to skôr o tom, či človek chce niečo zmeniť, naučiť sa niečo nové, alebo mať od niekoho iný pohľad na seba. Mňa to nezaťažuje. Prvýkrát sa možno chce človek nejakým spôsobom prezentovať. Ale z dlhodobého hľadiska som to nikdy nebrala štýlom: „ježišmária“ teraz príde a musím niečo vykúzliť. Nie. Hodiny, na ktorých ste boli, neboli extra hodiny, ktoré by deti nepoznali. Pre mňa je pozitívom mentoringu to, že ma to nezaťažovalo, že ma nestresovalo ako to dopadne alebo, že niečo je strašne, strašne zle. Preto potrebujem alebo chcem mentoring, aby to bolo lepšie. Keď som sa zamyslela ako ďalej, spätná väzba od mentora mi pomohla. Veľa vecí som zmenila ja sama, vďaka spätnej väzbe od mentora. A fungovalo to! Zmenili sa moje priority. Teraz sa menej stresujem časom na hodine a tým, či som prebrala predpísané učivo. Opakujem, nevnímam to ani ako kontrolu, ani ako kritiku, ale niečo, čo je pre mňa! Oceňujem, že to nie je cez učiteľov, cez riaditeľa, ale je to medzi nami: medzi mnou a mentorom. Je to ako „lekárske tajomstvo“. A je to dôležité! Lebo, keby som sa bála, že sa s niekým budete rozprávať o tom, čo sa deje na hodine, stresovalo by ma to. Stresovalo by ma, keby som mala pocit, že táto škola alebo spôsoby výučby sa preberalo niekde, kde by sa to nemalo. Ale nedeje sa to a som v pohode.
Čo sa zmenilo vo vašej práci, keď ste vykročili na túto cestu spolu s mentorom?
Čo sa zmenilo? Myslím, že si viacej verím v tom, čo robím. Som trpezlivejšia. Viackrát som si na hodine uvedomila, že je to lepšie, že sa mi lepšie učí. Keď si poviem, že toto mi nestojí za to, aby som sa rozčuľovala 45 minút, keď sa môžem 3. ☺ Asi najviac mi mentoring dal, že som ja spokojnejšia s tým, ako to je.
Pre koho by mohol byť podľa vás mentoring užitočný?
Užitočný je pre každého učiteľa. Ale vhodný je iba pre takého učiteľa, ktorý chce niečo zmeniť. Učitelia musia byť otvorení takýmto veciam. Nebrať to tak, že nie je nutné učiť sa nové veci. Bohužiaľ, alebo chvalabohu, je nutné sa učiť nové veci. Aj deti sú dnes iné ako boli pre desiatimi rokmi. A my sa im musíme prispôsobiť, nie oni nám. Deti sú modernejšie, v rodinách sú vychovávané inak ako voľakedy. Myslím si, že učiteľ sa bude musieť priblížiť k tým žiakom a nie žiaci k učiteľovi. Inak to nepôjde. Ak učiteľ povie, že on nepotrebuje modernejšie metódy a postupy výučby, je to hlúposť toho učiteľa. Ja mám paniku z novej interaktívnej tabule, ktorú mám dostať a pritom sa na ňu neskutočne teším. Lebo tá mi dáva toľko možností, že dovi…Budem síce plakať nad tým, ale keď sa to naučím, tak budem ťažký frajer.
Aký bol počas mentoringového procesu váš najsilnejší moment, zážitok?
Fuuu…Dosť ma dostala veta od vás, keď som odučila jednu hodinu, ktorú ja som zobrala len tak: dobre, však mám takto deti nastavené, máme takéto vyučovanie. A keď ste mi povedali, to bola taká zvláštna veta a to mi tak prišlo, že asi niečo viem….: “že to bol jeden koncert!“. Mne to prišlo, že som odučila hodinu, ja som to nezobrala nijako zvláštne. Ale ten váš pohľad bol taký, aký bol. A to ma potešilo. Asi to teda vyzeralo celkom dobre. Neviem, ako to mám presne pomenovať, ale tá veta mi rezonovala v hlave dosť dlho. Keď som si potom spätne prehrávala v hlave tú hodinu, asi to bolo UČENIE.
S Janou Chlepkovou zo Základnej školy Aurela Stodolu sa zhováral náš mentor Juraj Droppa
