Ako si sa dostala k mentoringu, kde si sa o tejto možnosti dozvedela?
Mám pocit, že to bolo od kolegyne z inej školy, ktorá mi spomínala aktivity RCPU a ľudí, ktorí tam pracujú. Pár týždňov na to sme mali na našej škole prezentáciu Kvetky. Po rozhovore s ňou som sa zaregistrovala cez web.
Zapojil/a si sa do prvého ročníka mentoringu na Liptove, keď sa naše Centrum na podporu učiteľov ešte len rozbiehalo. To chce kus odvahy, kde si ju našla?
🙂 Neviem, či je to odvaha, ale pre mňa je to vyskúšanie niečoho nového, nezostať stáť na jednom mieste, zmena.
Čo pre Teba znamená mentoring?
Porozprávať sa o veciach, v ktorých som si nie istá. Vidieť moju hodinu očami inej osoby, ktorá je bez predsudkov, zbytočnej kritiky. Zároveň potrebujem počuť, že niečo robím správne, to znamená aj počuť pochvalu a povzbudenie. Okrem toho vyrozprávať sa a uvedomiť si o sebe (mojom učení) veci, ktoré by ma inak nenapadli.
S akými očakávaniami si do toho išla?
Chcela som vedieť, čo v mojej práci robím dobre a čo treba zlepšiť a odraziť sa od toho.
Splnili sa tieto očakávania?
Na 100%. Zmeny, ktoré ale podľa mňa potrebujem urobiť sú o zmene zaužívaných návykov, čo však nie je rýchly proces. Práve preto ten čas s mentorom nemôže byť jednorázová záležitosť, ale proces s dlhším trvaním a to práve mentoring spĺňa. Myslím si, že veľmi pomohla osobnosť mentorky a kompatibilita medzi nami.
Ako by si opísal/a proces mentoringu kolegovi, ktorý o tom nič nevie? Čo sa pri mentoringu deje?
Podľa mňa je to veľmi individuálne. Je to niečo ako pravidelné usmerňovanie od nezávislého mentora/kolegu založený na dôvere a rešpekte. Mentor sleduje tvoju prácu a postupy, počúva tvoje názory, podporuje tvoj rozvoj a napredovanie, usmerňuje ťa, nekritizuje a počúva ťa. Príde sa pozrieť na tvoju hodinu a spoločne si ju potom prediskutujete – povieš, čo sa ti podarilo, čo ti možno nevyšlo, mentor ti porozpráva, v čom boli silné a v čom boli slabšie stránky hodiny z jeho/jej pohľadu. Vyberiete si možno 1, 2 momenty, ktoré potom prediskutujete. Už len to, že o tom hovoríš, ti často pomáha zodpovedať otázky, či vyriešiť problém, na ktorý ťa pred tým nenapadla odpoveď.
Čo sa zmenilo v Tvojej práci, keď si vykročila na túto cestu spolu so svojou mentorkou?
Začala som rozmýšľať trochu inak o priebehu hodiny. V mojom konkrétnom prípade som postupne zľavovala z aktivít, ktorými som sa snažila hodiny „preplniť“. Pracovala som s mentorkou na správnom nastavení cieľa hodiny a očakávaných výstupov. To hlavné, čo som považovala v konečnom dôsledku za môj najväčší problém bol časový manažment hodiny, na čom stále pracujem. Zásadná zmena je pre mňa to, že viem, akým smerom sa mám uberať, na aké nedostatky sa zamerať.
Pre koho by mohol byť podľa teba mentoring užitočný?
Ja si myslím, že úplne pre každého, je to niečo ako upratanie v tvojej hlave, prehodnotenie svojich postupov, pozeranie sa na svoju prácu zvonku.
Aký bol počas mentoringového procesu Tvoj najsilnejší moment, zážitok?
Bolo toho viac, po každej hodine ma mentorka motivuje nejakým jej postrehom, ale pamätám si, keď mi mentorka povedala, že časový manažment mi vyšiel perfektne.
Máš za sebou jeden školský rok mentoringu, ak by svoj mentoringový zážitok mal prirovnať k nejakému filmu alebo knihe, aká by to bola?
Netuším, ale dosť si tento proces spájam s knihou Atómové návyky od Jamesa Cleara.
Čo povedali na to, že si sa rozhodol/a zapojiť do mentoringu Tvoji študenti/žiaci? Hovoril/a si s nimi o tom?
Nejako sme to neriešili. Boli hodiny, keď si žiaci absolútne neuvedomovali, že v triede majú nejakú ďalšiu osobu, a bola aj taká, keď sa akoby predvádzali a hodina bola dosť náročná. Vždy som triedam povedala, že na hodine budem mať kolegyňu.
S Denisou Fričovou zo ZŠ SLádkovičova 10 v Ružomberku sa zhovárala naša mentorka Zuzana Kučerová
