Kurikulárna reforma prináša do slovenských škôl nové prístupy, väčší dôraz na kritické
myslenie aj aktívnejšie zapájanie detí do vyučovania. Niektoré školy sa rozhodli vstúpiť do
zmien už v predstihu a postupne ich prenášajú do každodenného života školy. O tom, ako
reforma funguje v praxi, čo je na nej prínosné, ale aj náročné, sme sa rozprávali so Slavkou
Hosovou, riaditeľkou ZŠ s MŠ v Liptovskej Teplej, ktorá patrí medzi aktívne zapojené školy.
Keď ste sa prvýkrát stretli s kurikulárnou reformou, aká bola vaša reakcia a prečo ste sa
rozhodli zapojiť sa do nej ešte v predstihu?
Prvýkrát sme sa s týmto pojmom stretli na inovačnom vzdelávaní pre výchovných poradcov v
NIVAM v Banskej Bystrici. Veľmi nás to zaujalo. Lektor o reforme hovoril pútavo a dávalo
nám to zmysel. Rozhodli sme sa zapojiť v predstihu aj preto, že školy mali v tejto fáze k
dispozícii väčšiu podporu a pomoc pri zavádzaní zmien.
Ako sa reforma doteraz prejavila v každodennom fungovaní vašej školy?
Zatiaľ sa najväčšie zmeny týkajú prípravy a vzdelávania učiteľov. Pedagógovia sa o reformu
aktívne zaujímajú a postupne zaraďujú do vyučovania nové prvky. Prváci už pracujú podľa
nového kurikula a učitelia sa pripravujú aj na ďalšie ročníky. Na budúci školský rok máme
pripravené ranné kruhy, tematické dni a chystáme aj zmeny v hodnotení, vrátane väčšieho
dôrazu na formatívne hodnotenie.
Keby ste mali možnosť pozvať do školy učiteľov z iných škôl, čo by ste im chceli ukázať?
Momentálne ide skôr o postupné kroky a menšie zmeny. Stále sme vo fáze hľadania a nastavovania procesov, preto ešte nemáme pocit, že sme pripravení všetko prezentovať ako hotový model. Skôr by sme chceli ukázať cestu, ktorou sa snažíme ísť a otvorenosť skúšať nové veci.
Čo bolo pri zavádzaní reformy najnáročnejšie?
Najnáročnejšie je vždy nastavenie ľudí. Presvedčiť ich, aby prijali zmenu pozitívne, nebáli sa nových vecí a boli ochotní skúšať iné prístupy. Každá zmena potrebuje čas aj trpezlivosť.
Kde ste cítili najväčšiu podporu a kde naopak nedostatok?
Silnú podporu cítime najmä zo strany RCPU a NIVAM-u. S RCPU sme zrealizovali viaceré workshopy, facilitácie, ako aj mentoring učiteľov aj vedenia školy. Vnímame ich ako partnera, na ktorého sa môžeme kedykoľvek obrátiť, keď potrebujeme poradiť alebo niečo zrealizovať. Naopak, problém vidíme vo financovaní zmien – napríklad v zrušení supervízorov či ohrozenej pozícii školských digitálnych koordinátorov.
Ako by ste reformu vysvetlili rodičovi, ktorý o nej nikdy nepočul?
Veľmi sa nám páči prirovnanie reformy k medicíne. Aj pred päťdesiatimi rokmi lekári pomáhali ľuďom najlepšie, ako vedeli. Medzitým však prišli nové poznatky, technológie a účinnejšie postupy. Dnes by asi málokto chcel, aby ho liečili spôsobmi spred polstoročia. A podobne je to aj v školstve – svet sa mení, menia sa deti aj ich potreby, preto je prirodzené, že sa vyvíja aj spôsob, akým ich vzdelávame.
V čom vidíte najväčší prínos reformy pre deti?
Deti sú viac zapájané do vyučovania a nie sú už len pasívnymi poslucháčmi. Veríme, že práve takto dokážeme rozvíjať kritické myslenie, ktoré je dnes veľmi dôležité. Atmosféra v triedach je v pozitívnom zmysle rušnejšia, ale zároveň produktívnejšia a živšia.
Čo je podľa vás dobrá myšlienka, ktorá v praxi funguje o niečo ťažšie?
Inovatívne aktivity sú veľmi prínosné, no nie je možné viesť každú hodinu týmto spôsobom. Rovnako formatívne a slovné hodnotenie žiakov považujeme za výborný krok, ale cesta k nemu je dlhá. Učitelia sa musia naučiť, ako ho robiť efektívne a zmysluplne.
Čo by ste odkázali tvorcom reformy po prvých skúsenostiach?
Reforma má veľký potenciál a je cítiť, že odborníci, ktorí ju pripravovali, jej verili. Školy však potrebujú reálny čas na skúšanie, zavádzanie zmien a postupné zžívanie sa s nimi. Úspech neprinesú len nové dokumenty, ale najmä prostredie, v ktorom sa učitelia budú cítiť kompetentní, vypočutí a podporení. Zároveň si myslíme, že v niektorých predmetoch je stále priestor na redukciu učiva a ďalšie úpravy osnov či štandardov.
Ak by ste mali pomenovať jednu vec, ktorá rozhodne o úspechu reformy, čo by to bolo?
Stabilita, nie chaos. Školy potrebujú vedieť, čo ich čaká a mať istotu, že nastavené smerovanie sa nebude neustále meniť. Veľmi dôležitá je aj dôvera odbornej aj laickej verejnosti v školu a jej prácu.
So Slávkou Hossovou, riaditeľkou ZŠ v Liptovskej Teplej sa zhovárala Andrea Božeková
